Gruzínsko 2017

Deň 0 – Bratislava – Budapešť

3.2.2017

Pracovný týždeň je za nami a my sa vyberáme domov dobaliť posledné veci. Obaja máme cez víkend narodeniny, tak som ešte na jeseň vymyslel krátky výlet do Gruzínska, na ktorý sa mi podarilo chytiť letenky po nejakých 30€. Pre Janku je to také narodeninové prekvapenie, takže ešte stále netuší, kam vlastne ide. O siedmej štartujem tátoša a pred nami je 240 kilometrov na medzinárodné letisko Ferenca Liszta v Budapešti. Prvých 130 kilometrov od Bratislavy sa ide fakt zle kvôli hustej hmle. Potom našťastie opadne a my si dáme prestávku na benzínke, kde rovno aj niečo zjeme.

Na letiskovom holiday parkingu mi nechce načítať špztku, ale mám so sebou aj vytlačené potvrdenie, tak stačí naskenovať kód. Chceli sme ešte stihnúť SPAR, ale dorazíme tam minútu pred záverečnou, tak ma len teta so silným maďarským prízvukom okríkne “closed!”. Janka až v termináli zistí, že po 236 dňoch sa vráti do Gruzínska a prizná sa, že to bol jeden z jej horúcich tipov. Na kontrole dokopy nikto nie je, tak ju treba spraviť dôkladne a prinútiť každého sa aj vyzuť. Zvyšný čas do boardingu si krátime čas na internetoch.

georgia_2017_huawei_0001

Do autobusu nastupujeme medzi posledným. Aspoň chvílu si to myslím. Potom však začne šou. Už je vyhlasovaný last call, keď sa do autobusu začne hrnúť skupina čechov, čo sa idú lyžovať. Najprv prvých pár, už solídne spoločensky unavených a po malých skupinkách stále ďalší a ďalší. V naštartovanou autobuse sedíme dobrých 20 minút, kým sa konečne všetkých 26 pripitých pepíkov pozbiera. Za túto chvíľu “vole” počujem asi 300 krát. Na počudovanie ale odlietame celkom načas. Hneď ako sa vypne povinnosť byť pripútaný začne behanie hore dole po lietadle,  objednávanie chlastu a balenie letušiek. Ideálne podmienky na spánok. Aspoň seat pitch relatívne dobrý 😉