25.4.2024
Po dvoch zamračených dňoch sa opäť budíme do slnečného, ktorý je navyše našim posledným “plným dňom” v Soule. Zajtra nás čaká presun do Busanu a preto treba dnes z imaginárneho zoznamu toho “naprosto nevyhnutného” odškrtnúť dve položky. Prvou je nákup kórejskej kozmetiky, ktorá je vraj jednou z najlepších na svete a počúvam o tom denne posledný mesiac. Tým deň začneme. Tou druhou je “výstup” na kopec Inwangsan, ktorý som už spomínal a je to tiež taká povinná jazda, keď už sa tu človek nachádza. Tým budeme deň končiť. Čo bude medzi tým, k tomu sa dostaneme po krémikoch a maskách. Ešte skôr, ako sa ponoríme do sveta starostlivosti o pleť sa však ponárame do útrob minimarketu GS25, kde si zadelíme tie “pravé kórejské raňajky”. Janka si tu zaleje polievku a ja si v mikrovlnke zohrejem burger. Keďže som FREE COOL a IN a bez mikrovlnky žijem od 1.1.2012, som sám prekvapený, že to je nie že požívateľné, ale normálne dobré. Môj jediný benchmark v tomto je burger z Lidla a to sa teda nedá ani porovnať.
Tak a teraz nám, resp. teda skôr Janke (ja som v tomto prípade len taký prívesok) už naozaj nič nebráni začať vymetať obchody. Začíname od najmenších až sa prepracujeme ku zlatému grálu, Flagship store spoločnosti SKIN1004 o ktorej som v živote nepočul, ale keď si niekto dovolí v jednej z najdrahších obchodných ulíc na svete dvojposchodový obchod, kde je na každom podlaží vystavených dokopy 20 produktov, tak asi to nebude nejaká Balea.
zdobenei Crocsov sa tu berie vážne
1. podlažie
2. podlažie
workhorse
Nákupná horúčka končí po hodine a pol s priemerom 2 eurá na minútu. Deň sa nám medzitým stihol preklopiť ani neviem kedy do druhej polovice, tak rýchlo na izbu odložiť nákup a hajde do metra.
future is now aneb kórejský dizajn sa uberá dobrým smerom
Pred finálnym rozlúčkovým pohľadom na Soul som si vymyslel návštevu Národného cintorína, ktorý leží takmer na pobreží rieky Han, čím zabijeme dve muchy jednou ranou a potom nejakú prechádzku v parku popri rieke, ale ako tak vidím ten pokročilý čas, je dosť možné, že to bude potrebné vypustiť. Ale veď uvidíme. Metrom to opäť šikovne a bez prestupu dáme rovno k cintorínu na stanicu Dongjag. Tu najprv slepo nasledujeme rozcestník so šípkou, ale po nejakých dvesto metroch mi je jasné, že toto správna cesta teda určite nebude.
Otočíme sa na pätách a popod estakádu, ktorá na svojich bedrách nesie linku č. 4 sa dostávame na dohľad vstupnej bráne miesta posledného odpočinku kórejských veteránov, ktorých tu je viac ako 165 tisíc. Založený bol v roku 1956 prezidentským dekrétom pre tých, ktorí za Kóreu obetovali svoje životy. Aby som bol špecifickejší, to zahŕňa tých, ktorí bojovali za nezávislosť. Aby som bol ešte špecifickejší, sú to hlavne tí, ktorí zahynuli v kórejskej vojne (1950 – 1953), ale aj tí, ktorí položili svoje životy počas kórejského hnutia za nezávislosť, či vietnamskej vojny. Nezabúdajme ani na bývalých prezidentov, spolu teda viac ako 165 000 náhrobkov.
Samotný cintorín je dlhý plus mínus kilometer a úprimne sa mi v tomto sparnom dni chodiť pod pražiacim slnkom príliš nechce, tak sa namiesto rajzovania medzi náhrobkami utekáme ukryť sa pred potenciálnym melanómom do pamätnej siene. Tá je celá obložená pamätnými tabuľami približne 104 000 vojakov, ktorých telá sa nenašli. Veľmi pekne spracované.
Z cintorína sa sťahujeme naspäť k rieke, ktorú máme v pláne prekonať pešibusom cez most na druhú stranu. Keď som si pozeral, čo zaujímavé ešte v okolí je, zrak mi padol na parádne umiestnenú panoramatickú kaviareň na začiatku mosta. Veľmi ma však sklamalo, keď som v jej detaile na Google mape našiel “Temporary closed”.
To samozrejme nemôže byť ďalej od pravdy. Všetko normálne funguje a po pár fotkách hneď vstupujeme do presvetleného priestoru s trochu vyššími cenami, ako je bežné. Výhľadová prirážka (6500 krw/4.50€) však stojí zato, úplne si tu viem predstaviť pracovný deň. Obdivovanie skylinu nám ukrojí čas, s ktorým som nepočítal a z pôvodného plánu prejsť na druhú stranu musíme nakoniec upustiť. Hodinové pitie kávičky je pre niekoho nepredstaviteľné, ale u mňa je to skôr taký štandard. Trojdecové americano sa holt nevylieva do hrdla tak, ako ristretto.
Späť na stanici sme 15 minút pred štvrtou, to znamená, že do západu slnka máme ľahko cez 3 hodiny. Ešte predtým ako sa vyberieme na výstup na Inwangsan sa treba logicky niekde posilniť a keďže toho času už na rozdávanie fakt nie je, nebudeme vymýšľať. Presun na Dongnimmun nám odkrojí rovnú trištvrte hodinu a to sme ešte nejedli.
samoobslužný obchod, bankovky sa strkajú do krabice
Ako naschvál tu nejak nič nie je, ale po chvíli pátrania sa nám v bočnej uličke podarí nájsť pár prevádzok. Tá, ktorá nám padla do oka to na Google mapu ani nedotiahla, ale nachádza sa takmer priamo oproti Yeongcheon Fresh Pork. Nás však nezlákali bravčovinky, ale Octopuss Bibimbap, na ktorý som fakt nažhavený.
vizualizácia prechádzky
Čašník nám však povie, že je very spicy, na čo mi hneď blikne v hlave kontrolka. Poučený tým, čo sa stalo včera nemienim opakovať tú istú chybu a radšej sa opýtam, či sa nedá spraviť less spicy. Že nie. Dobre. Namiesto Osmonoha tak skončíme na klasických bibimbapoch, s ktorými človek nikdy nespraví chybu.
to som chcel, nemali
to som nechcel, ale mali
Celé to spláchneme pivečkom a o pol šiestej nám tak už nič nebráni dobyť vrchol Soulu. Vrchol Inwangsanu sa týči v detskej výške 338 metrov nad morom, napriek tomu jeho dosiahnutie nie je zasa úplná brnkačka. Tým zase ani nechcem povedať, že je to nejaký náročný výstup, ale schodov je už takto na úvod nepríjemne veľa. Tie nás vyvedú nad obytnú zónu, kde sa po krátkej prechádzke cez parčík dostávame k zrekonštruovaným hradbám.
Odtiaľto sa ich už iba stačí držať a dovedú nás pekne až na vrchol. Celá trasa od metra vyzerá asi takto:
—
–
Táto nakoniec veľmi príjemná prechádzka nám trvala nejakých 38 minút a na vrchole si konečne za odmenu otvárame Soju. Pijem to prvýkrát a asi teda aj posledný. Nie že by to bolo vyslovené zlé alebo chutilo nejak nepríjemne. Je to také nemastné neslané, slovo, ktoré by to asi úplne najlepšie definovalo je nevýrazné. Chutí to tak nijak, navyše v tom ani nie je poriadne cítiť alkohol, niečo ako odstáta vodka.
Po sklamaní s tekutou odmenou prichádza sklamanie číslo dva, ktorým je západ slnka. Čakal som nejakú hru farieb, sýtoružovú až fialovú oblohu s občasnými odtieňmi žltej či oranžovej. Dostal som takú nijakú vyblitú oblohu so slniečkom veľkosti hrášku, ktoré do minúty zmizlo.
3/10
Keď už nič iné, tak aspoň ten výhľad na vysvietený Soul, na ktorý sme si počkali, stojí zato. S čiastočne uspokojenými dušami sa krátko pred ôsmou vyberáme dole, tak aby sme vrchnú najstrmšiu časť, ktorá je neosvetlená ešte stíhali za šera. Zvyšok chodníka vedúci popri hradbách je už pekne osvetlený a pokým dorazíme dole je už komplet tma.
Na schodoch medzi “panelákmi” s miernym premáhaním dorazíme Soju a odpravíme sa na metro smer hotel.
V Myeongdongu sme krátko po deviatej. Večerný ho máme možnosť zažiť posledný krát a bolo by škoda takúto príležitosť premrhať. Opäť sa nechávame vtiahnuť do víru stánkov, obchodov a preplnených ulíc a zase oplieskame nejaké prachy na suveníry. Do tretice by to chcelo aj víno, tak že skočím rýchlo do tých potravín ,kde sme ráno jedli a sú hneď pri hoteli. Dokonca aj tu objavím cenovo veľmi prijateľnú fľašku bieleho, tak si to sebavedomo nakráčam k pokladni a spolu s čipsami dám nablokovať. Až po zaplatení sa mi výsledná suma nejak nezdá a samozrejme víno bolo 3 krát drahšie ako na cenovke. Resp. to lacné už vypredali a toto niekto šupol na jeho miesto. Pýtam sa teda, či sa to dá vrátiť a jasné nie je problém a pokladník spraví refund na kartu, ktorý príde okamžite! Žiadne 3 až 14 európskych pracovných dní. Všetko ide, keď sa chce. Ale tak čo čakať, keď v Európe sú aj okamžité SEPA platby stále niečo prémiové až nedosiahnuteľné.
burgre z mikrovlnky mi zachutili
Druhý pokus je môj overený minimarket GS25, kde som víno kupoval poslední dva dni, ale studenú sprchu dostávam aj tu. Víno nikde. Obsluha ma informuje, že som úspešne vykúpil obe fľaše a ďalšie už nie sú, môžem si však vybrať z ponuky ostatných. Nie ďakujem, 20 eurové vína piť nemienim. Niektorí by to na tomto mieste už vzdali, ale ja nie. Beriem teda červené z rovnakej značky a týmto nákupom dávam definitívnu bodku za dnešným dňom.