12.1.2025
Let mám síce až 10:50, ale vstávam ako lolo o pol siedmej. Prečo? No predsa aby som pána M. odviezol na letisko, keďže domov cestujeme každý inak. Rannou premávkou to pred terminál doklepeme za 20 minút a ja backtrackujem trochu naspäť do mesta.
Dobré ráno Rodos
Auto odovzdávam o deviatej, dovtedy by som ho ešte rád opláchol a niekde sa naraňajkoval. Našťastie je všetko hneď po ruke a o pol ôsmej už odstraňujem zo strechy vtáči trus. O ďalších 15 minút tak už spokojný jem croissant a pochlipkávam horúce americano pri pohľade na prebúdzajúce sa mesto z terasy kaviarne IL TOTO.
POO bez poo
Pred kancel požičovne prichádzam s pol hodinovým predstihom, veď “možno tu už bude”. Nebude. Nevadí, cestovanie ma naučilo, že takýto čas treba rozumne využiť, zvlášť, keď je hneď vedľa pumpa s čistým hajzlom. Tetka prichádza s 5 minútovým meškaním a rovnako dlho trvá odovzdávacia procedúra. Pre istotu si od nej nechám pečiatkou a podpisom potvrdiť, že auto odovzdávam bez poškodení a o ďalších 5 minút ma už vezie na letisko. Rád by som svoj depozit videl skôr, ako mu samovoľne vyprší platnosť, čo si vyžaduje jej intervenciu. Aby som na záver zanechal trochu lepší dojem, tak ju aj zlomím na small talk, počas ktorého mi zrazu pomaly vyrozpráva svoj životný príbeh. Počas siedmich minút sa tak napríklad dozviem, že sa narodila v Belgicku, jej manžel Grék už umrel a jej sestra má bohatého muža, ktorý ma jachtu a vilu pri Nice. Myslíte, že mi to pomohlo? Ani náhodou. Peniažky sa v blokácii sušili plných 14 dní. Pred terminálom som 9:15, času do odletu habadej, nie je sa kam ponáhlať. Navyše aj slnko vyjde, ideálna príležitosť sadnúť si na lavičku, otvoriť si pivo z pumpy, zavrieť oči a nechať sa zohrievať slnečnými lúčmi.
momenty, pre ktoré sa oplatí žiť
Po 25 minútach tejto latentnej meditácie je ale už predsa len čas pobrať sa na kontrolu. Tá nakoniec všehovšudy trvala asi 150 sekúnd, to som radšej ešte mohol sedieť vonku. Salónik letisko samozrejme má, ale ten rovnako ako väčšina biznisov na ostrove momentálne prežíva zimný spánok a svoje brány tak otvorí až v apríli. Hibernuje aj väčšina prevádzok na letisku, vrátane takých globálnych hráčov ako Starbucks alebo Burger King. Otvorené je len jedno bistro a duty free, kde sa vrátim prechádzkou do čias života pred vlastnením Priority Passu.
Lietadlo našťastie prichádza na čas a presne o 11:11 sa odliepame od zeme a Rodosu dávam na nejaký čas zbohom. A možno navždy.
poteší
V Aténach mám 4 a pol hodiny na prestup, čo je vzhľadom k polohe letiska hodinu od mesta, zrelé maximálne tak na návštevu salónika. To presne aj robím a rovno si to namierim do Goldairu, kde som veľmi pozitívne prekvapený ponukou teplého jedla aj alkoholu. Tie necelé 4 hodiny, ktoré tu nakoniec strávim sú aj vďaka tomu viac ako znesiteľné a pred odchodom dokonca prichádza aj Miro, ktorý svoj o 4 hodiny dlhší prestup strávil túlaním sa centrom mesta.
In vino veritas
S miernym delayom sa o trištvrte na 5 vznášam do vzduchu a krátko po šiestej som vo Viedni. A keďže sme návrat naplánovali úplne retardovane, tak nie len že ráno letel z Rodosu skôr ako ja, tak pre zmenu z Atén do Viedne zase neskôr ako ja. V realite to znamená, že po prílete nejdem domov, ale pekne sa uvelebím na lavičke a na parkovisko sa vyberiem, až keď ide na pristátie. Na Mazure vyzdvihnem BMW a pristavím ho k terminálu, kde sa vymeníme a v BA ešte dáme na večeru hot dog na pumpe. Doma som po 14 hodinách cestovania o deviatej.
rozdiel 20 stupňov
