16.8.2024
Dnes je síce iba piatok, ale je to zároveň posledný deň našej dovolenky. Áno presne tak, pred návratom na pracovisko už potrebujem nejaký buffer a dva dni budú tak akurát, aby som opäť akceptoval to, že mojim jediným problémom po zobudení nebude to, čo budem dnes jesť, čo pekného uvidím a kde budem spať, ale zase budem celé dni tráviť v kancelárii pozeraním do monitora. Budím sa relatívne skoro a preto sa už pred ôsmou túlam s foťákom prázdnym a ospalým kempom, kde zatiaľ víťazí ticho a pokoj.
Dnes nás teda čaká presun až domov, čo je v reči čísel toľko kilometrov, že na to treba až štyri cifry, z čoho ma už teraz oblieva studený pot. Ale ak má byť tvrdohlavosť vnímaná ako negatívnou vlastnosť, treba si občas uvedomiť, že práve vďaka nej sa niekedy podarí priviesť nápady do úspešného konca. Čo dúfam, že bude aj ten dnešný prípad. No proste, že verím, že som natoľko zaťatý, že to dokerujem na aute s cestovnou rýchlosťou 100 km/h až domov a nevzdám sa niekde v polovici. Kemp teda opúšťame už pred deviatou a o nejakých 40 minútach neskôr stojíme na prvej pumpe, kde si doprajeme všetko potrebné. Teda hotdog a zapiekanku na raňajky a kávu do krvného obehu.
Ako popísať nekonečnú cestu domov? Jednoducho – je to nuda, nevyhnutná a nekonečná nuda. Spestrením tak sú len zastávky na doplnenie kalórii. Prvú máme psychologicky za Varšavou a druhú za Ostravou, kde nás zlákajú zlaté oblúky.
V Benzine tu rovno doplním aj levnú českú naftu a za Brnom nás zachytí silná prietrž. Motor vypínam pred domom o 21:56 po 1 004 kilometroch, ktoré nám zabrali presne 13 hodín.
Ak ste to dočítali až sem, tak vám v prvom rade ďakujem a v druhom gratulujem. 150 000 znakov nie je málo, je to vlastne druhý najdlhší “cestopis”, aký som počas vo svojej (zatiaľ 16 ročnej) “kariére” neplateného blogera zatiaľ zo seba dostal. Paradoxne som si vždy doteraz myslel, že práve road trip je tým typom výletu, kedy vlastne ani nemám čo písať, veď sa len vozím autom. Ale dopadlo to ako vždy. Asi by sa tu teda patrilo napísať aj nejaký záver, aj keď na tie ja príliš nie som. Ako som už spomínal, road trip na Baltik som mal pôvodne v pláne absolvovať už v máji 2023 a nakoniec je asi dobre, že sa tak nestalo. Leto je v týchto zemepisných šírkach predsa len vhodnejšie obdobie. Mestám som sa od začiatku plánoval vyhnúť, jednak sú z našich končín ľahko dostupné nízkonákladovkami a viem, že by odkrojili veľa času a doprava v nich by ma stála veľa nervov. Celý výlet som chcel poňať skôr oddychovo, čo sa asi nie vždy podarilo, určite by mu nezaškodil ešte aspoň týždeň navyše, ktorý by denný priemer kilometrov podržal na rozumnejšej miere. Za tieto dva týždne sme najazdili presne 5 205 kilometrov, čo nei je úplne málo, hlavne ak vezmem do úvahy typ vozidla, v ktorom to bolo absolvované. Ale ako by povedali niektorí jedinci, nikto mi nedržal pištoľ pri hlave. Podstatné je však niečo úplne iné. To, že sa výlet podaril, nič sa nepokazilo a videli sme opäť nejaké tie nové miesta. Ostáva len dúfať, že to nebol posledný road trip, ktorý T4 absolvovala. V marci 2025 ju totiž čaká ďalšia technická a emisná kontrola a to vo veku 30 rokov už je občas veľmi nepríjemná životná udalosť. Nechajme sa prekvapiť.